Aby sme predišli zbytočným problémom - hneď na začiatok vyhlasujem, že moje názory nie sú ovplyvnené mojimi vlastnými výsledkami maturitnej skúšky - prospela som zo všetkých predmetov na výbornú, nemám sa na čo sťažovať :).
Všetci poznáme tých ľudí, ktorí tak sebavedomo vyhlasujú, že maturita je len formalita. Po dnešku vám poradím jediné.
Pošlite ich suverénne dočerta. Vykričte sa na nich. Pre mňa za mňa im otrepte učebnice o hlavu.
Nie, nikto zo skúšajúcich nás pri odpovedi nevraždil pohľadom dokonca práve naopak - profesori na nás boli veľmi milí, boli k nám ústretoví a snažili sa nám to uľahčiť ako to len bolo možné. Boli taktiež nekonečne trpezliví a to i napriek tomu, že sme občas dokázali vyprodukovať odpovede skutočne neuveriteľné, za čo im zostanem naveky vďačná.
To však nemení nič na tom, že sme museli vedieť, o čom rozprávame. Odpoveď bola zmesou vedomostí, šťastia a prístupu našich vyučujúcich. Nikto nedostal známku za pekné oči ani za žiarivý úsmev. V skutočnosti som v posledné dni zbadala mnoho sklamania a pár uplakaných tvárí...
Je povinný, ako som spomínala. Čo však neznamená, že k nemu musí každý inklinovať - ja mám jazyky rada, no to neznamená, že ho musí mať rád aj niekto, kto sa chce venovať chémii, matematike...
Je to jazyk, v ktorom by sme sa mali vedieť vyjadrovať, argumentovať, plynule komunikovať. Tu nie je o čom diskutovať. Tieto schopnosti závisia od toho, koľko čítame, to súhlasím, ale určite nie od toho, ako sa volali bratia Antigony, alebo z akej presne dediny pochádzal Ondrej Tráva.
Preto sa pýtam, je nutné pri ústnej skúške zo slovenčiny zameriavať sa až na takéto detaily?
Som veľký fanúšik čítania. Viem, že rozširuje obzory a núti nás zamýšľať sa nad problémami omnoho hlbšie ako to robíme v bežnom živote preto som zásadne za to, aby študenti čítali. No nebolo by lepšie, ak by vedeli diskutovať o hlavných myšlienkach daných diel, o ponaučeniach z nich vyplývajúcich, namiesto toho, aby presne ovládali strašidelný rodokmeň Antigony, či presne povedať, kde a kto sa s kým v danom diele stretol? Z ostatných predmetov, ktoré sme si vybrali je nevyhnutné, aby sme ovládali všetko, ale slovenčinu si nikto z nás dobrovoľne nevybral. na čo by sa podľa mňa pri skúšaní mal brať ohľad (a ja som mala to šťastie, že moji skúšajúci si týchto faktov boli vedomí - no bolo to tak všade?)
Ďalšia vec, ktorú by som rada spomenula je prepojenosť, resp. neprepojenosť niektorých predmetov. Za tento fakt nemožno obviňovať učiteľov - tí nasledujú určené osnovy (a tie sú zas gordický uzol, do ktorého ani nemám chuť sa púšťať). No koľko z vás si vie prepojiť vývoj slovenčiny s dejepisom? V stredoveku sa málokedy kládol dôraz na originalitu a autora preto, lebo diela sa šírili ústnym podaním. A prečo sa šírili ústnym podaním? Lebo sa väčšina diel recitovala na jarmokoch a na hradoch. No a zas, prečo? Lebo kníh bolo málo - všetko sa prepisovalo ručne pretože kníhtlač bola vynájdená Gutenbergom až v roku 1443. Knihy sa prepisovali mníchmi (rozumej pobožnými chlapíkmi), Cirkev mala v rukách vzdelanie (čiže moc) a tú si vtedy potrebovala udržať, preto je veľká väčšina diel o zázrakoch svätcov, asketickom živote a o tom všetkom božskom. Tu by som sa zas mohla obrátiť na Tomáša Akvinského, ktorý vyhlasoval, že všetky vedy sú slúžkami teológie. Všetko so všetkým súvisí a to som uviedla len úplne triviálny príklad - no koľko študentov je schopných si tieto súvislosti v hlave bez upozornenia pedagóga pospájať?
Koľko z vás vie, o čom je už spomínaná Antigona? No a teraz mi povedzte, koľkí z vás vedia, čím sa antická literatúra odlišuje od tých iných (stredovekej, renesančnej...).
Podľa môjho názoru z tohto predmetu poznáme priveľa čisto namemorovaných faktov, mien, miest - a primálo súvislostí.
Tak či onak - či už vaša maturitná skúška z rodného jazyka dopadla na jednotku alebo ste len ledva preliezli, na tejto známke určite svet nestojí. Mnoho úspešných ľudí túto skúšku za sebou ani nemá - to nedávam ako príklad k nasledovaniu, len ako povzbudenie :) :).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára